Na celý život

5. októbra 2019, michalpatolog, Poézia

Keď mrázik maľoval kresby na oblôčky,
v živote vašom sa zázrak stal,
vonku zima bola a padali vločky,
dala si si teplý kabát, a on si dal šál,
a šli ste spolu prisahať pred oltár.

Obaja s náručou dokorán otvorenou,
sľubovať Bohu vernosť a istotu,
venovať vzájomne si seba ako veno,
naveky zostať spolu, dvaja, tu.

Hľa, láska rozkvitla, obaja v cieli sú svojej cesty,
Boh spečatil ich zväzok ako chceli,
zamilovaný ženích do nevesty,
vytvoriť domov a vstúpiť dnu,
nie iba na dnes, na život celý,
založiť spolu z lásky rodinu.