Niekedy zdanie ťa ľahko oklame,
kedy a koľko, aby ho bolo dosť,
komu dať svoje teplo do dlane,
aby tu bol vždy keď treba,
vyčaril úsmev pre radosť.
Ja viem, že nie vždy a hocikomu,
nie si si istá či máš alebo nemáš.
Otvoriť stroho dvere tvojho domu,
zavrieš keď cítiš zimu príde mráz.
Keď slnka lúče zaklopú ti,
rada otvoríš znovu, zas.
Kedy a koľko? Večná otázka.
keď pozerá sa jak princ z obrázka,
keď váhaš, city sťa črepy hľadia z podlahy,
lekár čas srdce nevyliečil, dal ho do dlahy.
No keď sa vám oči stretnú,
a hlava si je úplne istá,
škovránky spievajú pieseň letnú,
láska v srdciach zahorela, čistá.