Po ceste životom v tejto dobe zlej,
keď pokušenie každé svedomie zmieta,
srdce na dlani mnoho krát donesieš tej,
ktorá sa tvári ako keby bola cudzia teta.
Srdce sa rozbilo na malé časti,
lepiť si začal, no chcelo by to ruky pomocné,
city na franforce zo sklamania z lásky,
leukoplast súcitu a dlahu pochopenia žiada sa ti,
na tvoje srdce, ktoré je tak nemocné.
Smútok odetý do tmavých nocí,
žiaľ, ktorý trýzni počas chladných rán,
do prázdna pošepká ti ktosi,
Vstaň, treba ísť ďalej!
Znova, sám…