Óda na zlý deň

1. augusta 2022, michalpatolog, Poézia

Všedný deň a predsa nevšedný,
slzy čo padajú na rozpálenú zem,
spomienky čo ešte nezbledli,
pocítiť dali mi, ďalej nevládzem.

Dlhý čas v tichosti, navôkol nič,
jak čudák bokom bez slova žijem,
uplietol som si na seba bič,
a tým ma život neúnavne bije.

Bez chuti na hocičo,
s nádejou na nejaký zvuk,
do života o ničom,
impulz, dôvod, ruch.