Z hĺbky „Ťa“ vynára sa myšlienka rázna,
životom pretekáš,
plná a niekedy prázdna,
z osnovy bytia v denníku blázna,
pozeráš neisto, navôkol, viacmennej krásna.
Na dušu zlomenú jediná dlaha,
najlepšiu zhotoví priateľ čas,
fauna a flóra nie tak drahá,
zahojí všetky bôle zas a zas.
Pri kruhu hrnčiarskom len voda a hlina,
mráz na okná maľuje najkrajšie obrusy,
keď nad ránom štipľavým v krbe vyhasína,
banuješ že si neminula všetky pokusy.
Pri sviečke horiacej šepkáš prosby príkre,
nech nádej čo so slnkom za kopce zapadá,
nesfúkne vietor sťa farebné lístie,
lebo pre život je to najlepšia návnada.
Celá debata | RSS tejto debaty