Marmeláda pre dospelé dieťa
15. januára 2026 15:16,
Prečítané 405x,
michalpatolog,
Poézia
Únava z všednosti pôsobí blud aj stud,
netušíš, čoho treba menej a čoho viacej.
Srdce sa rozbúšilo tak, že pulzuje ti hruď,
nevieš, či konať, alebo všetko nechať tak radšej.
A preto, keď ti endorfíny skáču,
rozhodneš náhle, čo chceš či nechceš urobiť.
Keď sa svet tak rýchlo deje, nie je času
v momente danom rázne pretrhnúť niť.
Málokto z nás nie je predsa čarodej,
život sa stáva súborom denných snáh.
V ktorom sa usiluješ zmeniť bytia dej,
na svoju stranu prikloniť misky váh.
Pre lúčik slnka, čo by topil špicu ľadu,
to malé dieťa v dospelom ticho vzlyká.
Že ochutnať chce práve takú marmeládu,
čo zmení obyčajnosť žitia pre každého smrteľníka.
11.02.2026
Túžbou dlaní si popadol papier, donaha odetý ponúkaš tieto slová. Čo nevieš dostať na okraj svojich pier, dusíš v sebe a nevieš vyštartovať znova. Možno aj preto chodievaš na ihrisko, dostať zo seba ten prebytočný tlak. Hľadaním, kde je to bezpečné útočisko, ušiel ti znova aj ten posledný vlak. A tak sa vraciaš cez šíre polia, kde padá rosa, v sprievode [...]
09.02.2026
Nebuď tónom bez citu, čo márne ťa klame, nebuď bytosťou, čo stráca sa v dave. Buď radšej tým pravdivým námetom na záver, čo mi spať nedá a má so mnou jasný zámer. Buď mojou básňou pre magickú melódiu, čo každým dňom znie, aj v tejto chvíli práve. Buď tou odvahou, čo ťahá ma na pódium, núti ma riskovať bezhlavo a stále. Strhni zo [...]
05.02.2026
Často sa stáva, keď endorfín skáče, v srdiečku usadí sa tepla zásoba, a potom, keď príde bôľ, sklamane plače, na tisíc kúskov si, jak zo skla nádoba. Zrazu posledné, čo potrebuješ, je sa mučiť, keď strach, čo kvári, nepustí ťa vpred, vtedy sa život snaží ťa naučiť, že nebude všetko sladké ako med. A tak si odpusť, aby zvíťazila nádej, čo tvrdí, že [...]
Celá debata | RSS tejto debaty