Tá sobota tri dni dozadu. Bola to pracovná sobota, a ja som sa nakoniec dlhšie zdržal v práci. Po ceste domov som rozmýšľal ako budem tráviť zvyšok načatého dňa a v tom sa rozzvonil telefón. Volala mi priateľa a pýtala sa či sa nezastavím na kávu. Ja som dlho nerozmýšľal a kladne som odpovedal na jej otázku. Keď som ta došiel unavený som sa tešil na tú kávu a dúfal som, že mi dodá energiu, ktorú by som po náročnom dni uvítal, pretože večer som mal na pláne vybehnúť niekam do ulíc.
Keď som sa konečne usadil na dvore a vychutnával dúšok po dúšku ten nápoj, ktorý vie asi najlepšie spraviť moja priateľka pustili sme sa spolu do rozhovoru. Ja som sa pochválil ako mi ubiehal dosť náročný pracovný deň, a ona mi oznámila, že sliepke, ktorú chová jej babka sa vyliahlo päť kuriatok. Štyri z nich mala schované v krabici v komore no jedno chýbalo. Ono vlastne tých vyliahnutých kuriatok nebolo päť, ale štyri. Na jednom vajíčku totiž mama kura sedela a zohrievala ho kým sa nevyliahne tiež. Na tom vajíčku sedela za kôlňou kde sa starostlivo chodila moja priateľka aj s bratom každú hodinu pozerať či sa kuriatko už nevyliahlo.
Navrhol som, že keď dopijeme kávu môžeme sa ísť spolu pozrieť, ako je na tom to vajíčko, či je už kuriatko vonku alebo ešte vo vajíčku. V tom sme náhle spozorneli, pretože spoza kôlne sa začalo ozývať pravidelné pípkanie. Ihneď sme sa tam šli pozrieť a na mieste kde bolo vajíčko bola už len škrupina a kuriatko tam nebolo. Kúsok ďalej od toho miesta sedela mama kura a práve z toho miesta bolo počuť ten zvuk. Keď sme sa bližšie pozreli, zistili sme, že mama kura má kuriatko v opatere a chráni ho, aby sa mu nič nestalo.
Z obavy, aby to malé kurča nezožrala v noci mačka alebo kuna sme sa rozhodli, že kuriatko chytíme a dáme do krabice k jeho bratom a sestrám. Aj keď nápad znel celkom jednoducho, podstatne ťažšie bolo realizovať ho, lebo mama kura bola proti. Ešte len vtedy to začalo byť zaujímavé. Boj my verzus mama kura bol nesmierne náročný, pretože ako správna mama si svoje malé chránila o dušu a bola odhodlaná s nami zápasiť za každú cenu.
Chtiac-nechtiac, museli sme vymyslieť plán, ako odlákať mamu kuru a uchmatnúť jej to malé kuriatko. Priateľka zobrala metlu vyplašila mamu kuru a vtedy sme prešli do ofenzívy. Mama kura vzlietla proti mne( priznám sa neviem kto sa viacej naľakal či ja alebo ona), a stal som sa svedkom niečoho, čo som ešte nikdy nevidel. Lietajúca kura, ktorá bola útočná ako pitbull a lietala ako vták. Vzlietla ponad plot a zľaknutá zaletela susedovi za plot k pivničným dverám.
Tu však vznikol ďalší problém. Mali sme kuriatko, no uletela nám jeho mama. Nenechali sme to tak a rozhodli sme sa, že mamu kuru musíme chytiť. Tá sliepka evidentne nebola hlúpa, a taktiež nesúhlasila s tým, že sa nechá len tak chytiť. Dúfali sme, že keď ju vyplašíme s metlou, vráti sa naspäť do dvora a všetko bude v poriadku. Čo čert ale nechcel, ako som sa zahnal metlou, kura profesionálne preletela plot a schovala sa u suseda, ktorý býval na kopci. Nestíhali sme sa čudovať aké letecké schopnosti má táto prešibaná sliepka.
Bezradní a vystresovaní z tej potvory sme sa vybrali k susedovi s nádejou, že nám tu beťárku pomôže chytiť. Mama kura ale bola stále proti. Schovala sa v záhrade a my sme ju nemohli nájsť. Zúfalo sme prezerali každý roh záhrady, no tá potvora bola zamaskovaná ako profesionálny vojak. Hľadali sme hľadali a mamu kuru sme proste nevedeli nájsť, ani my,ani sused.Rozhodli sme sa preto prestať hľadať s tým, že ako kura uletela z dvora nájde nejako smer zase naspäť domov keď sa ukľudní.
V tom sa mama kura nenápadne vynorila spoza plota a tak som neváhal a rozbehol sa za ňou, že ju chytím. Vtedy sa však drahý čitateľ stalo niečo, čo v meste nikdy asi neuvidíš. Mama kura vzlietla do výšky a letela z toho kopca ako dvojplošník naspäť domov do dvora. Na jednej strane neuveriteľný pohľad a zážitok, na druhej nám odľahlo, že sa mama kura vrátila späť. Urpútny boj sa skončil predsa len v náš prospech. Mali sme mamu kuru aj malé kuriatko doma.
Šťastní, spokojní a vysmiatí sme sa usadili znova na dvor. Poviem ti drahý čitateľ, že taktiež patrím k tým čo sa narodili a vyrastali v meste a dedinský život a chovanie hydiny tam veru človek asi ťažko zažije, a práve preto som sa rozhodol, že sa s tebou podelím o takýto malý zážitok, ktorý si asi budem pamätať na veky vekov.
Bohužiaľ nikoho z nás nenapadlo v tom zhone natočiť to, a preto ti aspoň takto ponúkam možnosť, aby zapracovala tvoja fantázia a skúsil si si to aspoň predstaviť. Čaká ma teraz týždeň dovolenky, a ak sa mi podarí zažiť niečo, čo bude pre mňa nezvyčajné, opäť sa s tebou o to podelím.
Celá debata | RSS tejto debaty