Verše všedného života

Schulená do guľky, tak divná obyčaj, v prírode potulky, zvraštená obličaj, sladučké bobuľky, s citrónom PIGI čaj. V kabátku z púpavy, aj keď je rosa, líhaš si do trávy, celkom bosá. Na noc mať mesiac celkom na dosah, pre slnko, pre humor nejaká glosa, na nos ťa poštípe zblúdená osa, čo sa sem priplietla jak tupá kosa. Pri stole za sviečky, spoza stola […]

Keď hlava pridlho a často váha, aj duša stráca pevnú pôdu pod nohami. Zrazu sa cíti nekomfortne nahá, zostalo „neviem“ medzi túžbami a nami. ​Ako to spraviť, nech sa srdce nezlomí? A aký recept platí na nové zajtrajšky? Každý má patent na život a svedomie, kým ty si žmýkaný a hodený do sračky. ​Okolie zmizlo, keď si siahol na dno síl, už nikto […]

Vieš kedy? Vtedy, keď sa brána pokušenia otvorí, vtedy, keď si iba chladným telom bez duše. Náhle krutá žena tvoje ticho osloví, na tvoj Mars zavíta lákavý kus Venuše. ​V tvojom mori, ktoré nikde nemá brehu, fauna s flórou nájdu teplé útočisko. Precitneš a vnímaš reklamu na nehu, keď plamienok lásky zahorí tak blízko. ​I keď zdanie klame a tvoj […]

​Niekedy v máji, v prvý týždeň azda druhý, v čase, keď jasné leto strieda jar, omnoho krajší než sú farby dúhy, v pamäti nosíš tento vzácny dar. ​Takáto neha k čerešniam sa hodí, jej vôňa sprevádza ťa každý deň, seba ti dávať nikdy neuškodí, vždy kráča s tebou ako tichý tieň. ​Ak sa zas niekedy snáď unáhliš a stratíš náhle chute […]

Máj je bližšie ako blízko, pod čerešňou, v kvete jarnom, so špekačkou, pred ohnisko, schádzajú sa zaľúbenci v kroku párnom. ​Afekt v hlase, v lásky čase, ligocú sa darované náušnice, bozky pod kvitnúcim stromom v jase, hádžu veru mince: rub alebo líce. ​Práve v noci keď tma bledne, svrčky ladia svoje inštrumenty, zver si zdobí kožúšteky, nie tak […]

Ak v čase sucha strácaš ducha, hrudu hliny skropí iba tvoja slza, hnev rozkazuje: „Nenechaj si našepkať do ucha fádne slová, čo poberie skaza, schváti hrdza. Keď zbytočným si sťa falošný tón, chuť prešla ťa všetkým niečo vysvetliť, úderom do stola ako na nebi hrom sťa gong, s novým dňom môžeš utkať novú niť. Aby dni bez cieľov nadobudli význam, sním zo […]

Každý má cestu inú a chce byť muž činov, pustými miestami, kde nechýba len voda. S pohárom vína, či clivo pijúc pivo, samo sa nepoddá, keď trýzniš sa vinou. ​Po ceste záhradou so srdcom na kúsky, v kútiku duše dúfajúc, že je to eden. Potajme za splnu pojedať zákusky, rozbitý kompas neukáže, kde je sever. ​Po dúškoch opojných a kúsku syra, z košele […]

​ ​Ísť s kožou na trh, hľadať človečinu, s batohom zážitkov chcieť nájsť svoj stred. Zaloviť v hlbine, prísť na príčinu, prečo ísť vpred a nehľadieť už späť. ​Váha všedných dní tlačí ti na väzy, máš pocit, že ti niekam ušiel svet. V krabici s názvom „straty a nálezy“ zastal čas a slová našli správny sled. ​Pre každý zvláštny pocit v […]

Netuším, či sa to vráti – ten tichý hlas, čo v hĺbke duše znova ma volá, keď tmu prežiari nebeský jas a zmĺknu všetky zbytočné slová. ​ Bdieť v tichu noci a čakať zázrak, hoc zdá sa, že čakanie je márne, kým v srdci neblikne vplyvný náznak, čo cestu ukáže – čo je správne. ​A tak prikladám k ľavej dlani tú pravú, v pokornom geste sa začínam modliť, […]

​Keď dohoreli v krbe ťažké polená a z lúky zmizol mrazu nemý chlad, zem precitá – dychom slnka opojená, začína tichú pieseň oživovať zas. ​Už vietor odniesol tie prázdne sľuby zimy, v tanci včiel a víl sa chveje jarný jas. I dravec na nebi s krídlami nehybnými v tichosti stráži ten vzácny, prítomný čas. ​Matička Zem si sype puky do dlaní, v […]

Každý má možno rôzne postupy, akou sa vyberie dneska traťou. Či zvolí si cestou kráľov, ktorá stojí za to, či hádať sa bude a či ustúpi, či pôjde cestou vydláždenou, a či blatom. ​Máš rady do života spísané v zlatom zošite, odeté v klamnej košeli, čo pravdu zakrýva. Na chorú dušu obväzy hojivé, na kolená odreté, srdce doráňané a zošité. Nájdeš to, […]

​ Tak ako neurón má svoje vetvy, navonok radosť, vo vnútri strasti, bôle, repertoár všedných dní značne pestrý, raz kolíska útechy, raz vojnové pole. ​ Marta Ich srdcom je žena, mama Marta, všetko sa snaží zvládnuť a prekročiť. Moderná ako v Paríži Aténska charta, dvere má otvorené, len ju nesmieš vytočiť. ​Peter ​Jing pre jej jang je otec Peter, ak nemá […]

Túžbou dlaní si popadol papier, donaha odetý ponúkaš tieto slová. Čo nevieš dostať na okraj svojich pier, dusíš v sebe a nevieš vyštartovať znova. ​Možno aj preto chodievaš na ihrisko, dostať zo seba ten prebytočný tlak. Hľadaním, kde je to bezpečné útočisko, ušiel ti znova aj ten posledný vlak. ​A tak sa vraciaš cez šíre polia, kde padá rosa, v sprievode […]

Nebuď tónom bez citu, čo márne ťa klame, nebuď bytosťou, čo stráca sa v dave. Buď radšej tým pravdivým námetom na záver, čo mi spať nedá a má so mnou jasný zámer. ​Buď mojou básňou pre magickú melódiu, čo každým dňom znie, aj v tejto chvíli práve. Buď tou odvahou, čo ťahá ma na pódium, núti ma riskovať bezhlavo a stále. ​Strhni zo […]

Často sa stáva, keď endorfín skáče, v srdiečku usadí sa tepla zásoba, a potom, keď príde bôľ, sklamane plače, na tisíc kúskov si, jak zo skla nádoba. ​Zrazu posledné, čo potrebuješ, je sa mučiť, keď strach, čo kvári, nepustí ťa vpred, vtedy sa život snaží ťa naučiť, že nebude všetko sladké ako med. ​A tak si odpusť, aby zvíťazila nádej, čo tvrdí, že […]