Verše všedného života

Ak v čase sucha strácaš ducha, hrudu hliny skropí iba tvoja slza, hnev rozkazuje: „Nenechaj si našepkať do ucha fádne slová, čo poberie skaza, schváti hrdza. Keď zbytočným si sťa falošný tón, chuť prešla ťa všetkým niečo vysvetliť, úderom do stola ako na nebi hrom sťa gong, s novým dňom môžeš utkať novú niť. Aby dni bez cieľov nadobudli význam, sním zo […]

Každý má cestu inú a chce byť muž činov, pustými miestami, kde nechýba len voda. S pohárom vína, či clivo pijúc pivo, samo sa nepoddá, keď trýzniš sa vinou. ​Po ceste záhradou so srdcom na kúsky, v kútiku duše dúfajúc, že je to eden. Potajme za splnu pojedať zákusky, rozbitý kompas neukáže, kde je sever. ​Po dúškoch opojných a kúsku syra, z košele […]

​ ​Ísť s kožou na trh, hľadať človečinu, s batohom zážitkov chcieť nájsť svoj stred. Zaloviť v hlbine, prísť na príčinu, prečo ísť vpred a nehľadieť už späť. ​Váha všedných dní tlačí ti na väzy, máš pocit, že ti niekam ušiel svet. V krabici s názvom „straty a nálezy“ zastal čas a slová našli správny sled. ​Pre každý zvláštny pocit v […]

Netuším, či sa to vráti – ten tichý hlas, čo v hĺbke duše znova ma volá, keď tmu prežiari nebeský jas a zmĺknu všetky zbytočné slová. ​ Bdieť v tichu noci a čakať zázrak, hoc zdá sa, že čakanie je márne, kým v srdci neblikne vplyvný náznak, čo cestu ukáže – čo je správne. ​A tak prikladám k ľavej dlani tú pravú, v pokornom geste sa začínam modliť, […]

​Keď dohoreli v krbe ťažké polená a z lúky zmizol mrazu nemý chlad, zem precitá – dychom slnka opojená, začína tichú pieseň oživovať zas. ​Už vietor odniesol tie prázdne sľuby zimy, v tanci včiel a víl sa chveje jarný jas. I dravec na nebi s krídlami nehybnými v tichosti stráži ten vzácny, prítomný čas. ​Matička Zem si sype puky do dlaní, v […]

Každý má možno rôzne postupy, akou sa vyberie dneska traťou. Či zvolí si cestou kráľov, ktorá stojí za to, či hádať sa bude a či ustúpi, či pôjde cestou vydláždenou, a či blatom. ​Máš rady do života spísané v zlatom zošite, odeté v klamnej košeli, čo pravdu zakrýva. Na chorú dušu obväzy hojivé, na kolená odreté, srdce doráňané a zošité. Nájdeš to, […]

​ Tak ako neurón má svoje vetvy, navonok radosť, vo vnútri strasti, bôle, repertoár všedných dní značne pestrý, raz kolíska útechy, raz vojnové pole. ​ Marta Ich srdcom je žena, mama Marta, všetko sa snaží zvládnuť a prekročiť. Moderná ako v Paríži Aténska charta, dvere má otvorené, len ju nesmieš vytočiť. ​Peter ​Jing pre jej jang je otec Peter, ak nemá […]

Túžbou dlaní si popadol papier, donaha odetý ponúkaš tieto slová. Čo nevieš dostať na okraj svojich pier, dusíš v sebe a nevieš vyštartovať znova. ​Možno aj preto chodievaš na ihrisko, dostať zo seba ten prebytočný tlak. Hľadaním, kde je to bezpečné útočisko, ušiel ti znova aj ten posledný vlak. ​A tak sa vraciaš cez šíre polia, kde padá rosa, v sprievode […]

Nebuď tónom bez citu, čo márne ťa klame, nebuď bytosťou, čo stráca sa v dave. Buď radšej tým pravdivým námetom na záver, čo mi spať nedá a má so mnou jasný zámer. ​Buď mojou básňou pre magickú melódiu, čo každým dňom znie, aj v tejto chvíli práve. Buď tou odvahou, čo ťahá ma na pódium, núti ma riskovať bezhlavo a stále. ​Strhni zo […]

Často sa stáva, keď endorfín skáče, v srdiečku usadí sa tepla zásoba, a potom, keď príde bôľ, sklamane plače, na tisíc kúskov si, jak zo skla nádoba. ​Zrazu posledné, čo potrebuješ, je sa mučiť, keď strach, čo kvári, nepustí ťa vpred, vtedy sa život snaží ťa naučiť, že nebude všetko sladké ako med. ​A tak si odpusť, aby zvíťazila nádej, čo tvrdí, že […]

​Z nahoty celibát v strachu zahalená sťa mníška, ten mrazivý dotyk necítiš bez zimy, keďže kožuštek nemáš sťa polárna líška, prežiť sa ťažko dá bez periny a bez viny. ​A tak sa uchýliš a konáš nestálo, aby si mladé svoje knôty zahriala, a tu sa s vášňou začne hrať divadlo, v ktorom si si vždy tak rada zahrala. ​Aj ty rada ochutnáš, v tomto si neklamme, […]

​Prežiariť seba, ako to vedia svätojánske mušky, sínusoida bytia hlási vášnivý stav. Utvrdiť ťa prišli práve také skúšky, pri ktorých sa presvedčíš, že nechceš stáť tam, kde kráča dav. ​ Keď nebo roniť začne krokodílie slzy, zanôtiš ľúbivo až stíchne šíre okolie. na husliach sprievod svrčkov nie tak drzý, a celou lúkou rozplynie sa domáce pohodlie. […]

​Únava z všednosti pôsobí blud aj stud, netušíš, čoho treba menej a čoho viacej. Srdce sa rozbúšilo tak, že pulzuje ti hruď, nevieš, či konať, alebo všetko nechať tak radšej. ​ A preto, keď ti endorfíny skáču, rozhodneš náhle, čo chceš či nechceš urobiť. Keď sa svet tak rýchlo deje, nie je času v momente danom rázne pretrhnúť niť. ​ Málokto z nás nie […]

Často to zistíš až na dne „Jacka“, čo zahasiť máš a čo nechať horieť. Či psa, spoza plota nechať štekať, či to, čo ťa má nad hladinou držať, má tak bolieť. ​Kto má ten správny návod, kto pozná tú správnu cestu? Ako nájsť silu pre celý vesmír a obliecť si nepriestrelnú vestu? ​Možno to dno je odrazový mostík, odrazom ponesieš sa na úspešnej vlne. […]

Niekto si myslí, že si snáď divný, iný zas vraví, že si moc dravý. Možno si bol len pridlho silný a tvoj tichý plač sa dnu nenastaví. ​Možno sa správaš tak trochu ako pako, ako ten, čo sa utrhol z reťaze. Je to len preto, že nevieš celkom ako uvoľniť putá v tom tesnom povraze. Kľačíš a do ticha šepkáš svoju spoveď, prosíš o pokoj a dúfaš, že to nevzdáš. […]