Keď zdalo sa, že plameň lásky dohorel, zjavila sa divožienka s fakľou, zrazu aj fádny pohľad na obzore, bol krajší ako kytica s tou mašľou. ​Príbeh sa začal tak nevšedne veľmi, ja som chcel ísť, hoci nevedel som kam, s pocitom, že som snáď nesmrteľný, veriac, že dostanem sa až na piedestál. ​Mámivý pocit, eufória bez tiaže, farebné dni a bez rozmyslu […]

V čase, keď som zlomil palicu nad tým, že zas rozhorí sa oheň v krbe lásky, že by kdesi objaviť som mal tú samicu, čo by mi zas ukázala, aký vie byť život krásny. ​Nebeské sily konečne vypočuli moje priania, všedné dni nabrali ten správny „drive“, bola si živá, prišla len tak znenazdania, a ja som zase cítil, že žiť oplatí sa tento „life“. ​Krásu dní […]

Osamelý jazdec na pustom brehu, čo hľadá slnka lúče na druhej strane, stráda a zároveň dúfa v takú nehu, zázrak, čo naplní mu prázdne dlane. ​Ploskáčom do vody hádže žabky, verí, že vyruší rybku zlatú, a sníme z jeho očí klapky, na srdce obité našije záplatu. ​Najlepší na sklamania vrásky, nech pohne horami, zmení jeho svety, aby hovoril najkrajším […]

​ ​Skutočne mám brať ohľady, keď priestorom sa rozliehajú tvoje oči? Ponúknu predsa rôznorodé pohľady, nevšimnúť si ich, bol by asi zločin. ​Oči poď sa so mnou v búrke báť, oči poď počúvať tlkot môjho srdca, oči neviem, možno, asi, snáď, tie oči nezbedného maličkého krpca. ​Oči urobme si len tak pekné „dnes“, oči so slzou raz sa musia […]

Schulená do guľky, tak divná obyčaj, v prírode potulky, zvraštená obličaj, sladučké bobuľky, s citrónom PIGI čaj. V kabátku z púpavy, aj keď je rosa, líhaš si do trávy, celkom bosá. Na noc mať mesiac celkom na dosah, pre slnko, pre humor nejaká glosa, na nos ťa poštípe zblúdená osa, čo sa sem priplietla jak tupá kosa. Pri stole za sviečky, spoza stola […]

Keď hlava pridlho a často váha, aj duša stráca pevnú pôdu pod nohami. Zrazu sa cíti nekomfortne nahá, zostalo „neviem“ medzi túžbami a nami. ​Ako to spraviť, nech sa srdce nezlomí? A aký recept platí na nové zajtrajšky? Každý má patent na život a svedomie, kým ty si žmýkaný a hodený do sračky. ​Okolie zmizlo, keď si siahol na dno síl, už nikto […]

Vieš kedy? Vtedy, keď sa brána pokušenia otvorí, vtedy, keď si iba chladným telom bez duše. Náhle krutá žena tvoje ticho osloví, na tvoj Mars zavíta lákavý kus Venuše. ​V tvojom mori, ktoré nikde nemá brehu, fauna s flórou nájdu teplé útočisko. Precitneš a vnímaš reklamu na nehu, keď plamienok lásky zahorí tak blízko. ​I keď zdanie klame a tvoj […]

​Niekedy v máji, v prvý týždeň azda druhý, v čase, keď jasné leto strieda jar, omnoho krajší než sú farby dúhy, v pamäti nosíš tento vzácny dar. ​Takáto neha k čerešniam sa hodí, jej vôňa sprevádza ťa každý deň, seba ti dávať nikdy neuškodí, vždy kráča s tebou ako tichý tieň. ​Ak sa zas niekedy snáď unáhliš a stratíš náhle chute […]

Máj je bližšie ako blízko, pod čerešňou, v kvete jarnom, so špekačkou, pred ohnisko, schádzajú sa zaľúbenci v kroku párnom. ​Afekt v hlase, v lásky čase, ligocú sa darované náušnice, bozky pod kvitnúcim stromom v jase, hádžu veru mince: rub alebo líce. ​Práve v noci keď tma bledne, svrčky ladia svoje inštrumenty, zver si zdobí kožúšteky, nie tak […]

Ak v čase sucha strácaš ducha, hrudu hliny skropí iba tvoja slza, hnev rozkazuje: „Nenechaj si našepkať do ucha fádne slová, čo poberie skaza, schváti hrdza. Keď zbytočným si sťa falošný tón, chuť prešla ťa všetkým niečo vysvetliť, úderom do stola ako na nebi hrom sťa gong, s novým dňom môžeš utkať novú niť. Aby dni bez cieľov nadobudli význam, sním zo […]