Verše všedného života

Či padá dážď, či slnce svieti
každý chce len to dobré pre svoje deti,
učiť ich rásť a byť dospelými,
poučiť sa a nerobiť tie iste chyby.

No veľa mladých ako na potvoru,
zabúda na dôležitú pokoru,
Vážiť si ľudí okolo a ceniť hodnoty,
nie hľadieť len na seba a vlastné istoty.
Postaviť v hlave dom čo má pevné steny,
vytvoriť rodinu po boku milovanej ženy,
cestou dospelosti rásť a nebyť stále malý,
postaviť základy na tom ako ťa vychovali.

To je cieľ,
nie plávať svetom ako dieťa bez bariér,
čo všade kam sa pozrie náruč k nemu ťahá ruky,
bezhlavo silou svojich blízkych váľa buky,
aby mohol stavať hrad,
to je sen mladých, o ktorom som sníval mnoho krát.

Nie som však taký veľký,
ba ani svet taký malý,
sám sebe vystačiť si musím,
pretože ma takto vychovali.