Otváram si kľúčom od bytu,
zrazu pohltil ma priestor prázdny,
neviem sa ubrániť pocitu,
že sa z tej ničoty zbláznim.
Ticho hrá hlavnú úlohu,
plné sú ho všetky izby,
nik neodváži sa vyzvať tú mátohu,
ktorá ich všetkých trýzni.
Knižky sú v pozore v polici,
pod posteľ sa schoval nákladný vlak,
mackovi steká slza po líci,
hovoriť sa bojí bo aj on má strach.
Topánky uložené do radov,
kabáty vzpriamené pohotovo,
čapice snajprujú zo skrine,
no nik sa neodváži vyriecť prvé slovo.
Zrazu vstúpil som do kuchyne,
niečo nečakane sa tu stalo,
náhle som zapol rádio,
ticho cez okno zutekalo.
Celá debata | RSS tejto debaty