Verše všedného života

Ľudia vraj nie sú zlí,
spieva sa v jednej piesni,
dokážu zamračiť slnečné dni,
a tiež vyčariť úsmev v tiesni.

Ľudia fakt vôbec nie sú zlí,
aj nové veci pomáhajú tvoriť,
keď lepšie je s nimi, ako bez nich
ruku ti podajú, keď potrebuješ vstať,
ba aj nôž do chrbta pichnú,
čím vedia skoliť.

Ľudia, tí ozaj nie sú zlí,
dokážu písať krásne dejiny,
tak ľahko naplniť tvoje sny,
a potom odísť len tak bez viny.

Ľudia tí ozaj nie sú zlí,
keď aj chmúrny deň omaľujú ich slová,
vložia do teba nádej, tú čo je v nich,
no keď prídu dni slabšie, utekajú sa hneď schovať.

Ľudia sú dobrí a sú aj zlí,
vie prekvapiť ťa pri nich ten čas strávený,
chcú spravodlivosť aj byť úprimní,
a preto nechajú ťa porozmýšľať na zemi,
sú vinní a tiež tí nevinní,
neprajní, aj takí naším dušiam spriaznení.