Verše všedného života

Prosím o silu hýbať vlnami mora,
ďakovať zabudol som, že si stvoril vietor,
prosím o slnečné dni plné tepla,
nevzdal som vďaku za to, že si stvoril leto.

Každý deň keď ťa oslovím,
prosebne, čo by som chcel,
bez povďaku Bohu otcovi,
čo pre mňa spravil a nemusel.

Tak teraz šepkám skrušene a nemo,
v čase plnom hluku a ruchu,
a velebiť chcem zrovna jeho meno,
ďakujem, že nado mnou drží ochrannú ruku.

Dni všedné sú plné hlavolamov, ale aj plné možností,
môžu byť pestré aj keď sú na obzore chmáry,
hociktorý deň v júli, v októbri, či vo februári,
odhalia skryté vo mne samom všelijaké nové schopnosti.

Tak sa ti prihováram bez bázne a strachu,
blahorečím, že si stvoril ma, sťa dielo,
že ku mne hovoríš a dvíhaš ma z prachu,
do tvojich rúk chcem poručiť svoje telo.