Tam kde dáš priestor strachu,
prestávaš dýchať pravidelne,
fantázia povstane z prachu,
a začnú sa diať veci strašidelné.
Či mihne sa zver divá v tráve,
či počuť divné zvuky teraz práve,
myšlienok pochod už začal písať námet,
o konci sveta, ktorý tvoríš v svojej hlave.
Misky váh preklopilo na jednu stranu,
ticho aj všetky zvuky ovládli tvoje kroky,
keď bojíš sa a nevieš držať rovnováhu,
zdesenie silnie a s ním aj ten strašidelný pocit.
Na temné múry kde padal tmavý tieň,
v komnate strachu, od ktorej nemáš kľúč,
poďakuj Bohu každý všedný deň,
že pošle nádej, podá ruku, sťa slnečný lúč.
Ja nemám básnické črevo, ale toto je zaujímavé... ...
Celá debata | RSS tejto debaty