Tak veľmi veríš, a málo sa modlíš,
a v každej ťažkej chvíli hľadáš skrýš,
dobro si oblieklo kabátik podlý,
čo bude ďalej,
kto odnesie tvoj ťažký kríž?
Slzy by si rád von pustil,
tie sa však skryli za kamennú tvár,
prestaň to v sebe už konečne dusiť,
vypustí emócie,
prebuď svoj talent,
jedinečný dar.
Je čas odložiť tajuplnú masku,
vyložiť karty na stôl, s ktorými chceš hrať,
tu osud, ktorý visel iba na povrázku,
odhalí kto sok je,
a kto priateľ,
kto je bližšie ako brat.


Celá debata | RSS tejto debaty