Verše všedného života

Čo by si chcel v živote robiť? Tak znela otázka na hodine slovenčiny v piatej triede. Deti sú hravé a milé, a radosť s úprimnosťou je každodenným spoločníkom pri každodennej rutine.
Jeden zo žiakov sa prihlásil a odpovedal rázne: „Chcel by som byť v živote šťastný!“
V triede zostalo ticho. Odpovedal správne? Pochopil otázku? Aká odpoveď je vlastne správna?
Ak by sme to chceli rozobrať do hĺbky, musíme uznať, že malý žiačik našiel samozrejme jednu zo správnych odpovedí.
Jeden múdry človek raz povedal, že nie je dôležité byť bohatý, ale byť šťastný, takže čosi na tom iste bude. S touto vlastnosťou sa človek narodí, problém je však, že čím viac zreje, tým je zložitejšie uchopiť ju a udržať. Zákony prírody sú tak záhadné a čarovné, mnoho ráz s úžasom pozerám na prekvapenia, ktoré si osud nachystal. Stále sa nájde niečo čo mi vyrazí dych. Tá práca mozoľnatých rúk v cieli prinesie ovocie, čo nasýti telo aj ducha tak úplne. Príroda je úžasnou učiteľkou života, keď otvoríš oči a pozrieš sa navôkol máš šancu, že dostaneš odpovede aspoň na zlomok svojich otázok.
Vieš čo je fajn? Stretnúť na tej ceste do večnosti niekoho, čo tú púť obohatí svojou nevšednou jedinečnosťou. Presne tak ako v autobuse, stretneš veľa zaujímavých ľudí, ktorí niekam cestujú. Niektorý ťa obíde, iný niečo naučí, ďalší ti dá napiť zo studne poznania, a možno niekoho stretneš aj viac krát. Ľudia ťa potešia, sklamú, naučia pokore, či utrpeniu, budú ťa milovať a asi aj nenávidieť. Tam kde sa dostaneš ťa dovedú presne všetci tí, ktorých na svojej ceste stretneš. Práve tam kde budeš hľadať seba, svoj pokoj, životnú lásku, domov a ŠŤASTIE. Chcel by som ťa poprosiť, aby si neprestával kráčať aj keď na to možno zrovna teraz nie je dostatok síl. Sme živí práve preto, aby sme toho mnoho skúsili. Usmej sa teda, život má pre teba ešte veľa prekvapení.