Čas rýchlo ušiel, ani sa to nezdá,
z malého vtáčika je veľký orol,
čo rozprestrel krídla a vyletel z hniezda,
do šíreho sveta kde robil čo mohol.
Život mal korenie, bol tvárny a pestrý,
rozmanité chute aj lákavé duše pnutia,
ktorým keď podľahneš zíde z cesty,
na tenký ľad riskujúc pád do zabudnutia.
Až jeden večer keď bola ešte mladá noc,
po ceste autom kam vlastne nevie nikto,
keď misky váh sa preklopili príliš moc,
auto sa rozbilo o zvodidlá a zavládlo ticho.
Pre oči strašidelná a desivá kolízia,
Boh rozhodol sa:“ Teraz budem konať! “
ako zázrakom šla okolo polícia,
zavolala záchranárov aby prvú pomoc mohli podať.
Boľavé, obité telo previezli a nechali spať,
a šli dať echo blízkej rodine,
že z najhoršieho čo sa mohlo stať,
o vlások vyviazol v dvanástej hodine.
Pochyby s neistotou striedal ľak a strach,
otázky čo a ako sa mu vlastne stalo,
prečo po zemi je o stenu hádzaný hrach,
čoho v tú chvíľu bolo moc a čoho naopak málo.
Zvlhnutá tvár obschla keď prišla správa:
„Zobudil sa a pomaly vracia sa mu stamina.“
pomôže ešte čerstvý vzduch, pohyb a strava,
samozrejme aj teplo, ktoré sála blízka rodina.
Aj keď zle vidí a trocha hapruje mu sluch,
hlava bolí, no myšlienky stále plynú,
s humorom zvláda vôkol seba ruch,
cestou k zotaveniu, nevybral si inú.
Teraz je čas vrátiť za najdrahší účet,
svetu originál jedinečnosť svojho bytia,
zahodiť od komnaty minulosti kľúče,
chopiť sa druhej šance, zmeniť spôsob žitia.


Celá debata | RSS tejto debaty