Verše všedného života

Roztočil sa kolotoč v hektickom ruchu,
bez snehu za oknom, s bázňou pri ruženci,
domov sa ligoce ozdobami emočného zhluku,
kým niekto nezapáli štvrtú sviečku na venci.

Nakrájať, prichystať na stôl aj do srdca,
hotovíme všetci všetko do noci, do zbláznenia,
stres a hluk díva sa z hrnca aj do hrnca,
spomaliť podarí sa až v predvečer jeho narodenia.

Polož si otázku pre ten náhly sled,
či stihneš to precítiť a či to padne vhod,
či príde čakaná, či nečakaná odpoveď,
či stálo za to toľko príprav na príchod.

Hodiny týkajú, nezostáva príliš veľa času,
tak výstup z davu čo tak rýchlo beží,
sadni si ku nám a pozdvihni čašu,
v rodinnom kruhu v sprievode zvonov z kostolných veží.

Nech sa nám podarí nielen v uhladenej róbe,
privítať dieťatko nie iba v jeho narodenia deň,
chválospevmi ktoré všetko zlé menia na dobré,
nech zažiari všade tam kde padal tieň.