Marmeláda pre dospelé dieťa
15. januára 2026 15:16,
Prečítané 496x,
michalpatolog,
Poézia
Únava z všednosti pôsobí blud aj stud,
netušíš, čoho treba menej a čoho viacej.
Srdce sa rozbúšilo tak, že pulzuje ti hruď,
nevieš, či konať, alebo všetko nechať tak radšej.
A preto, keď ti endorfíny skáču,
rozhodneš náhle, čo chceš či nechceš urobiť.
Keď sa svet tak rýchlo deje, nie je času
v momente danom rázne pretrhnúť niť.
Málokto z nás nie je predsa čarodej,
život sa stáva súborom denných snáh.
V ktorom sa usiluješ zmeniť bytia dej,
na svoju stranu prikloniť misky váh.
Pre lúčik slnka, čo by topil špicu ľadu,
to malé dieťa v dospelom ticho vzlyká.
Že ochutnať chce práve takú marmeládu,
čo zmení obyčajnosť žitia pre každého smrteľníka.
21.04.2026
Každý má cestu inú a chce byť muž činov, pustými miestami, kde nechýba len voda. S pohárom vína, či clivo pijúc pivo, samo sa nepoddá, keď trýzniš sa vinou. Po ceste záhradou so srdcom na kúsky, v kútiku duše dúfajúc, že je to eden. Potajme za splnu pojedať zákusky, rozbitý kompas neukáže, kde je sever. Po dúškoch opojných a kúsku syra, z košele [...]
05.04.2026
Ísť s kožou na trh, hľadať človečinu, s batohom zážitkov chcieť nájsť svoj stred. Zaloviť v hlbine, prísť na príčinu, prečo ísť vpred a nehľadieť už späť. Váha všedných dní tlačí ti na väzy, máš pocit, že ti niekam ušiel svet. V krabici s názvom „straty a nálezy“ zastal čas a slová našli správny sled. Pre každý zvláštny pocit v [...]
30.03.2026
Netuším, či sa to vráti – ten tichý hlas, čo v hĺbke duše znova ma volá, keď tmu prežiari nebeský jas a zmĺknu všetky zbytočné slová. Bdieť v tichu noci a čakať zázrak, hoc zdá sa, že čakanie je márne, kým v srdci neblikne vplyvný náznak, čo cestu ukáže – čo je správne. A tak prikladám k ľavej dlani tú pravú, v pokornom geste sa začínam modliť, [...]
Celá debata | RSS tejto debaty