Verše všedného života

​Únava z všednosti pôsobí blud aj stud,
netušíš, čoho treba menej a čoho viacej.
Srdce sa rozbúšilo tak, že pulzuje ti hruď,
nevieš, či konať, alebo všetko nechať tak radšej. ​

A preto, keď ti endorfíny skáču,
rozhodneš náhle, čo chceš či nechceš urobiť.
Keď sa svet tak rýchlo deje, nie je času
v momente danom rázne pretrhnúť niť. ​

Málokto z nás nie je predsa čarodej,
život sa stáva súborom denných snáh.
V ktorom sa usiluješ zmeniť bytia dej,
na svoju stranu prikloniť misky váh. ​

Pre lúčik slnka, čo by topil špicu ľadu,
to malé dieťa v dospelom ticho vzlyká.
Že ochutnať chce práve takú marmeládu,
čo zmení obyčajnosť žitia pre každého smrteľníka.