Túžbou dlaní si popadol papier,
donaha odetý ponúkaš tieto slová.
Čo nevieš dostať na okraj svojich pier,
dusíš v sebe a nevieš vyštartovať znova.
Možno aj preto chodievaš na ihrisko,
dostať zo seba ten prebytočný tlak.
Hľadaním, kde je to bezpečné útočisko,
ušiel ti znova aj ten posledný vlak.
A tak sa vraciaš cez šíre polia, kde padá rosa,
v sprievode vtáctva čas prestal náhle plynúť.
Aj myšlienka ostala v tej chvíli úplne bosá,
planéta Zem sa na pár minút rozhodla zastaviť a zhynúť.
Povstaň sťa Fénix a vzhliadni na oblohu,
ten rozhľad zhora ti dodá nový obzor.
A vráti svetlo nutné pre tvoju polohu,
aby si vedel, na čo si máš dávať pozor.
Celá debata | RSS tejto debaty