Keď dohoreli v krbe ťažké polená a z lúky zmizol mrazu nemý chlad, zem precitá – dychom slnka opojená, začína tichú pieseň oživovať zas. Už vietor odniesol tie prázdne sľuby zimy, v tanci včiel a víl sa chveje jarný jas. I dravec na nebi s krídlami nehybnými v tichosti stráži ten vzácny, prítomný čas. Matička Zem si sype puky do dlaní, v […]
Pokračovanie článku
