Hľa vonku sneží a mesiac je takmer v nove,
zbalené kufre odnáša starý rok na stanicu,
narodil sa Ježiško a ostal si v pomykove,
či stihol si každému popriať a poslať pohľadnicu.
A tak tu sedíš a únava padá na viečka,
v oku je slza, na perách náznak úsmevu,
aj keď už starému roku dohára sviečka,
zvládol si to, aj keď ti vždy nebolo do spevu.
Z tunela je kovovo počuť stonať,
zvedavosť mu nedovolí nechať to len tak,
žiara ťa oslepila keď si chcel konať,
keď opraty osudu zobral do rúk strach.
Zdesene utiekol si do svojho úkrytu,
či je to čudo väčšie ako stoh aj hroch,
odhodlal si sa pozrieť až za úsvitu,
na prekvapene to nie je žiaden bubák,
lež prišiel ďalší nový rok.


Celá debata | RSS tejto debaty