Na pleci poriadny batoh, sťa ťažký kríž, s nádejou aj obavami, hľadajúc dôvod kráčať vpred, v ulite seba, a v tichosti bezpečnú mám skrýš, tu zas a opäť narodí sa nestranný môj stred. Emócie na dranc skromne dusím v sebe, cez slzy tlačia sa von uzrieť svet, úľavu duša nájde azda v Božom chlebe, lahodne slastnom ako včelí med. Kľukaté chodníky dovedú na […]

Čas začal bežať akosi príliš rýchlo, včera bol pondelok, zajtra je zase koniec týždňa, ráno je tma aj hmla a večer s tmou príde ticho, bezbranný Angelo dúfa, že príde nejaká výzva. Hluk davu ľudí tak hlasno kričí, že medzi nimi ľahko prídeš o cieľ smerovania, s myšlienkou, že si niečí a predsa ničí, na začiatku svojho seba odmietania. Melanchóliou […]

Tak veľmi veríš, a málo sa modlíš, a v každej ťažkej chvíli hľadáš skrýš, dobro si oblieklo kabátik podlý, čo bude ďalej, kto odnesie tvoj ťažký kríž? Slzy by si rád von pustil, tie sa však skryli za kamennú tvár, prestaň to v sebe už konečne dusiť, vypustí emócie, prebuď svoj talent, jedinečný dar. Je čas odložiť tajuplnú masku, vyložiť karty na stôl, […]

Niekedy by človek myslel že je mimozemšťan, rozumieť mu môže sa zdať ťažké, hoci nie je ukážkový kresťan, poskladaný z maličkosti ako lode v fľaške. Ťažko súdiť krehké kusy ktoré nie sú v celku, s náplasťou na hrudi kde má ktosi ránu príliš veľkú, keď sa ešte vôkol rozprestiera clivota, berie sviečku do podkrovia písať riadky života. To čo ego utrpelo […]

Vietor ustál aj šum stromov, teplý bochník chalúpkou sa rozvonial, po tých bleskoch, toľko hromoch, hostina sa chystá ako nikdy doposiaľ. Psíček šteká, koníčkom zazvonia ostrohy, návšteva prichádza veľká, s rodičmi aj mladá pani učiteľka, utekajú dnuka, lebo im je zima na nohy. Na stole maškrty, mäso aj koláče, korbáčiky, ovocie aj vína bográče, nech každé […]

Najkrajšia láska vznikla pri počatí mamy, keď nebola opätovaná, spôsobila mnohé rany, hocikto iný by šiel ďalej, no nie s nami, ty si to nevzdala a vychovala si z nás chlapov, za to ťa ľúbime a ďakujeme tebe, mami. Mnohokrát si na nás mala hnev, krik a šant prehlušil aj spevy vtákov, s výpraskom prišiel leopardí rev, po chvíli ticha malých darebákov, impulz sťa silný […]

Všedný deň a predsa nevšedný, slzy čo padajú na rozpálenú zem, spomienky čo ešte nezbledli, pocítiť dali mi, ďalej nevládzem. Dlhý čas v tichosti, navôkol nič, jak čudák bokom bez slova žijem, uplietol som si na seba bič, a tým ma život neúnavne bije. Bez chuti na hocičo, s nádejou na nejaký zvuk, do života o ničom, impulz, dôvod, ruch.

Ak nájde človek hĺbku v daždi, vie ho prijať tak inakšie, ako ten čo skryje sa pod dáždnik. Ten dáždik je predsa viac, ako pochod prázdny, možno skôr výkrik z hora rázny, aby aj plač nebies človek vychutnal si v bázni. Zavrieť oči a otvoriť uši, nechať sa preniknúť melódiou prírody, vonkajším vplyvom sa nenechať rušiť, s rozhodnutím naložiť sa do pohody. […]

Rastieš a zreješ ako mladý strom, v korune objavili sa aj prvé kvety, niečím novým naplnil by si svoj dom, spolu s niekým, kto pozná všetky tvoje svety. Nie však len piatok večer, keď po pár drinkoch príde eufória, ale každé ráno, s vášňou, kde je cítiť vzájomná elektrika, nie chrumkavá, taká až moc, z ktorej sa vykľuje semetrika, s ktorou prítomnosť sa stane […]

Za tichých tónov lutny, spozornel na streche vtáctva kŕdeľ, avšak ty mi prezraď, čo si taký smutný, cesta v slzách nemusí byť doživotný údel. Denne sa hneváš, že na sebe nosíš viacej tuku, objímaš vankúše, nechce sa ti hore vstať, z postele za cieľmi naťahuješ ruku, […]