Spomienky s prázdnotou sa stretávajú v izbe,
podivná nostalgia kričí zo všetkých stien,
bola si všade a nie si nikde,
tvoj úsmev bol tu a zrazu nie je,
slnečné dni zahalil chmúrny tieň.
Otočiť prišiel čas ďalšiu stránku,
vybrať sa ďalej do cieľa,
modlím sa pravidelne v svätostánku,
nech príde zase ďalšia nedeľa.
Chcem pod nohy zase pevnú pôdu,
oživiť nejak moju smutnú záhradu,
objaviť v niekom blahodárnu vodu,
nech zdvihne mi moju náladu.
Viem Bože, mal by som prejaviť svoju vďaku,
najprv však ešte raz ťa chcem poprosiť,
pošli mi nejakú do rozbehnutého vlaku,
zasej medzi nás úprimnú lásku, cit,
nech vyklíčia klásky šťastia, ktoré môžeme spolu pokosiť.
Celá debata | RSS tejto debaty