Verše všedného života

VYHÚDA LETNÝ DÁŽĎ VÍCHRICI, SVOJEJ NEVESTE,

ŽE MATIČKA ZEM JE SMÄDNÁ A VYSICHÁ JEJ DREŇ,

PROSÍ O TANEC SLZÍ Z NEBA NA LÚKACH AJ NA CESTE,

OSVIEŽIŤ TELO A MRAKMI ZAKRYŤ NEBESKÚ POCHODEŇ.

NA TRÓN SA USADIL DAŽĎ

A ZATIAHOL OPONU NAD AZÚROVÝM NEBOM,

MATKA ZEM UNAVENÁ JE, TAK SLABÁ,

DAŽĎOVÉ BALETKY TANCUJÚ LADNE A S NEHOU,

VYPRAHNUTÚ ZEM SCHLADILA BLAHODÁRNA VLAHA.

TEKUTÁ ZÁCHRANA PRIŠLA PRÁVE V ČAS TAKÝ,

ABY ĎALEJ MOHLO VŠETKO KVITNÚŤ DO KRÁSY,

PRÍRODA DO NEBA POSLALA SLOVÁ VĎAKY,

NEBO ZAS POSLALO ÚSMEV BELASÝ.

HLAS VOLAJÚCEHO NA PÚŠTI VYPOČULO BOŽIE UCHO,

NOBLESNÝ TANEC DAŽĎA NAD KRAJINOU V KRUHU,

VEĎ PREDSA BOLO DOSŤ DLHO NA PEVNINE SUCHO,

NA ZÁVER PREDSTAVENIA HĽA TU, NA FAREBNÚ DÚHU.