Symfónia prírody

, Prečítané 1 411x, , Poézia

VYHÚDA LETNÝ DÁŽĎ VÍCHRICI, SVOJEJ NEVESTE,

ŽE MATIČKA ZEM JE SMÄDNÁ A VYSICHÁ JEJ DREŇ,

PROSÍ O TANEC SLZÍ Z NEBA NA LÚKACH AJ NA CESTE,

OSVIEŽIŤ TELO A MRAKMI ZAKRYŤ NEBESKÚ POCHODEŇ.

 

NA TRÓN SA USADIL DAŽĎ

A ZATIAHOL OPONU NAD AZÚROVÝM NEBOM,

MATKA ZEM UNAVENÁ JE, TAK SLABÁ,

DAŽĎOVÉ BALETKY TANCUJÚ LADNE A S NEHOU,

VYPRAHNUTÚ ZEM SCHLADILA BLAHODÁRNA VLAHA.

 

TEKUTÁ ZÁCHRANA PRIŠLA PRÁVE V ČAS TAKÝ,

ABY ĎALEJ MOHLO VŠETKO KVITNÚŤ DO KRÁSY,

PRÍRODA DO NEBA POSLALA SLOVÁ VĎAKY,

NEBO ZAS POSLALO ÚSMEV BELASÝ.

 

HLAS VOLAJÚCEHO NA PÚŠTI VYPOČULO BOŽIE UCHO,

NOBLESNÝ TANEC DAŽĎA NAD KRAJINOU V KRUHU,

VEĎ PREDSA BOLO DOSŤ DLHO NA PEVNINE SUCHO,

NA ZÁVER PREDSTAVENIA HĽA TU, NA FAREBNÚ DÚHU.

»
«
Ďalšie články od tohto blogera

Dva motýle

08.07.2026

Keď zdalo sa, že plameň lásky dohorel, zjavila sa divožienka s fakľou, zrazu aj fádny pohľad na obzore, bol krajší ako kytica s tou mašľou. ​Príbeh sa začal tak nevšedne veľmi, ja som chcel ísť, hoci nevedel som kam, s pocitom, že som snáď nesmrteľný, veriac, že dostanem sa až na piedestál. ​Mámivý pocit, eufória bez tiaže, farebné dni a bez rozmyslu [...]

Let bez padáku

08.07.2026

V čase, keď som zlomil palicu nad tým, že zas rozhorí sa oheň v krbe lásky, že by kdesi objaviť som mal tú samicu, čo by mi zas ukázala, aký vie byť život krásny. ​Nebeské sily konečne vypočuli moje priania, všedné dni nabrali ten správny „drive“, bola si živá, prišla len tak znenazdania, a ja som zase cítil, že žiť oplatí sa tento „life“. ​Krásu dní [...]

Záplata na obité srdce

07.07.2026

Osamelý jazdec na pustom brehu, čo hľadá slnka lúče na druhej strane, stráda a zároveň dúfa v takú nehu, zázrak, čo naplní mu prázdne dlane. ​Ploskáčom do vody hádže žabky, verí, že vyruší rybku zlatú, a sníme z jeho očí klapky, na srdce obité našije záplatu. ​Najlepší na sklamania vrásky, nech pohne horami, zmení jeho svety, aby hovoril najkrajším [...]