Detský svet sa zdá byť nevšedný,
občas tesný ako vtáčia klietka.
Keď doľahne ťažká ťarcha dní,
a svetlá chvíľa stáva sa len zriedka.
Tajne sa snažíš REM cestou noci,
spríjemniť to, čo tlačí tvoje telo.
Aspoň na moment mať ten dobrý pocit,
že kropaje potu nemáčajú čelo.
Prezraď mi teda, prosím, Pane Bože,
čo sa to deje v malej detskej hlave?
Keď zdá sa mi, že vyskočím už z kože,
a jemu zdá sa, že je všetko ok, práve.
Ako nájsť pokoj, keď to besnenie začne?
Ako vniesť kľud tam, kde niet kontroly?
Ako nájsť stred, keď sa rozpadám vlastne,
keď nová epizóda znova zabolí?
Pohľadom na hory z okna vlaku myslím,
čo bolo dobré a čo by bolo lepšie.
Vo chvíľach, keď vzduch nie je celkom čistý,
keď sa nesmejem a na duši je ťažšie.
Otázkou do ticha chcem nájsť odpoveď,
ako mám konať za tých okolností.
Keď budúcnosť prichystá svoj slovosled,
aby som nezostal stáť tu ako sprostý.
Tak po pár slovách vďaky jedna prosba:
Daj mi, Pane, srdce pokorné a múdre!
Nech vo chvíli, keď opäť príde hrozba,
naraz príde ten správny vhľad a úder.
Celá debata | RSS tejto debaty