Verše všedného života

Je tma a vánok hladí listy stromov,
zavretý som za dverami ubytovne,
ako rád by som si dal tie buchty čo v sobotu robievala mama,
privoňal by som si z chuti ako vonia domov.

Rád by som ukázal chrbát zlému svetu,
každé ráno vstať a cítiť chcem teplo,
urobiť dve kávy a ponúknuť cigaretu,
osobe, čo do dni tmavých doniesla mi svetlo.

V tmavom tichu myšlienky začali pochodovať,
zatváram oči a dúfam v bezsennú noc,
tie buchty, to teplo a pekné spomienky,
všetko sa točí dookola,
zmiluj sa Bože, pošli mi niekoho na pomoc.

Noc bez snov a spánku mam za mnou,
východom slnka sa všetko začína,
je čas otočiť ďalšiu stránku,
fungovať v tom čo je a život si užívať.
Budem slnkom čo niekomu rozžiari deň,
neuspokojím sa, že ma využijú iba ako lampu.