Jednoduché a niekedy tak zložité
5. augusta 2019 17:25,
Prečítané 1 067x,
michalpatolog,
Próza
Nieje a to je na ňom kúzelne ze každý náš krok ma svoju pointu víťazstva a prehry slzy radosti a tiež šťastia veľka kniha života do ktorej Boh píše perom osudu to čo nás v živote stretá to dobre aj to zle no proste všetko
…
To je život …čitať z knihy pravdy a skutočnosti môže človek tak že to čo je v nej vpísané pochopí na vlastnej koži tým že to prežije
Vždy nám v tých našich školách vštepovali múdrosť literatúr rôzne kultúry a dejiny našich predkov ktorí dosahovali výsledky bez mobilov a internetu bez laserových zbrani a výdobytkov techniky
Na križovatke osudu kde prichádza každý zo smrteľníkov na posledný súd zisťuje, že to čo človek v svojej podstate dokáže nezvalí na techniku a vymoženosti, ale na obyčajný ľudsky rozum.
Túto technológiu vymyslel sam Boh a nik ho v tom nikdy nepredbehol pretože to všetko čo človek vymyslel na uľahčenie si života a znásobenie voľného času nosí v svojej hlave.
Mozog, centrum možnosti, situácií, myšlienok, nápadov rád aj právd a mnoho múdrosti a stratégii.
Ak by sa niekto cítil chudobný, tak by mal vedieť, že množstvo pokladov nosí priamo vo svojom vnútri.
02.04.2025
Pohľadom do očí maličkého stvorenia, na um ti príde mnoho vecí v nočnú hodinu, keď muž so ženou ochutnajú dráždivú chuť korenia, duše aj telá spojili sa v jedno, zrnko lásky v lone matky ujalo sa , výtvorom je stvoreniatko, ktoré spojí celú rodinu. Tón zvonov rozplýva sa vírom všedných dní, zastať sa zdá byť večný hriech, zúfalo spomaliť v keď unavené telo [...]
13.11.2024
Čo by si chcel v živote robiť? Tak znela otázka na hodine slovenčiny v piatej triede. Deti sú hravé a milé, a radosť s úprimnosťou je každodenným spoločníkom pri každodennej rutine. Jeden zo žiakov sa prihlásil a odpovedal rázne: „Chcel by som byť v živote šťastný!“ V triede zostalo ticho. Odpovedal správne? Pochopil otázku? Aká odpoveď je vlastne správna? [...]
02.11.2024
V očiach sa nádej pomaly stráca, na tvoju tvár je smutný pohľad, srdce chce od žiaľu vykrvácať, nechceš tak veľa, len silno a úprimne objať. Čas letí tak ukrutne rýchlo, v spomienkach boríš sa, čo s tebou ďalej bude? Sklamanie prudko a presne ťa pichlo? Srdce tak hlasno búši ako by chcelo vyskočiť z hrude. Kto teraz postaví ten most nad priepasťou? Kto nakreslí [...]
Celá debata | RSS tejto debaty