Jednoduché a niekedy tak zložité
5. augusta 2019 17:25,
Prečítané 1 280x,
michalpatolog,
Próza
Nieje a to je na ňom kúzelne ze každý náš krok ma svoju pointu víťazstva a prehry slzy radosti a tiež šťastia veľka kniha života do ktorej Boh píše perom osudu to čo nás v živote stretá to dobre aj to zle no proste všetko
…
To je život …čitať z knihy pravdy a skutočnosti môže človek tak že to čo je v nej vpísané pochopí na vlastnej koži tým že to prežije
Vždy nám v tých našich školách vštepovali múdrosť literatúr rôzne kultúry a dejiny našich predkov ktorí dosahovali výsledky bez mobilov a internetu bez laserových zbrani a výdobytkov techniky
Na križovatke osudu kde prichádza každý zo smrteľníkov na posledný súd zisťuje, že to čo človek v svojej podstate dokáže nezvalí na techniku a vymoženosti, ale na obyčajný ľudsky rozum.
Túto technológiu vymyslel sam Boh a nik ho v tom nikdy nepredbehol pretože to všetko čo človek vymyslel na uľahčenie si života a znásobenie voľného času nosí v svojej hlave.
Mozog, centrum možnosti, situácií, myšlienok, nápadov rád aj právd a mnoho múdrosti a stratégii.
Ak by sa niekto cítil chudobný, tak by mal vedieť, že množstvo pokladov nosí priamo vo svojom vnútri.
05.04.2026
Ísť s kožou na trh, hľadať človečinu, s batohom zážitkov chcieť nájsť svoj stred. Zaloviť v hlbine, prísť na príčinu, prečo ísť vpred a nehľadieť už späť. Váha všedných dní tlačí ti na väzy, máš pocit, že ti niekam ušiel svet. V krabici s názvom „straty a nálezy“ zastal čas a slová našli správny sled. Pre každý zvláštny pocit v [...]
30.03.2026
Netuším, či sa to vráti – ten tichý hlas, čo v hĺbke duše znova ma volá, keď tmu prežiari nebeský jas a zmĺknu všetky zbytočné slová. Bdieť v tichu noci a čakať zázrak, hoc zdá sa, že čakanie je márne, kým v srdci neblikne vplyvný náznak, čo cestu ukáže – čo je správne. A tak prikladám k ľavej dlani tú pravú, v pokornom geste sa začínam modliť, [...]
18.03.2026
Keď dohoreli v krbe ťažké polená a z lúky zmizol mrazu nemý chlad, zem precitá – dychom slnka opojená, začína tichú pieseň oživovať zas. Už vietor odniesol tie prázdne sľuby zimy, v tanci včiel a víl sa chveje jarný jas. I dravec na nebi s krídlami nehybnými v tichosti stráži ten vzácny, prítomný čas. Matička Zem si sype puky do dlaní, v [...]
Celá debata | RSS tejto debaty