Ľudia sú divní

Doba je divoká a všetko sa deje úplne divne,
každý deň stretám mnoho ľudí a ešte viacej tvári,
sám si však vyberiem koho chcem mať pri mne,
cieľom je byť silný, nielen na jeseň, ale aj začiatkom jari.

Ľudia sú divní, niekedy na nich vôbec nemám chuť,
vedia naštvať, preto chcem kdesi preč vypadnúť,
vo chvíli keď by som chcel nad tým zlomiť prút,
spravia niečo také čo sa nedá len tak zabudnúť.

Či smutný, či veselý, 
či v mužskom kruhu, či v kruhu dám,
či dieťa, adolescent, a či človek dospelý,
nech okno do sveta ľudí nemá príliš hrubý rám,
aby si robil všetko s niekym, pre niekoho lebo…
Boh dal ľuďom možnosť poznať teba, dušu okom,
lepšie dosiahnuť je siedme nebo,
nezahoď to všetko kdesi bokom,
nemusíš ak nechceš zostať sám.

Dva motýle

08.07.2026

Keď zdalo sa, že plameň lásky dohorel, zjavila sa divožienka s fakľou, zrazu aj fádny pohľad na obzore, bol krajší ako kytica s tou mašľou. ​Príbeh sa začal tak nevšedne veľmi, ja som chcel ísť, hoci nevedel som kam, s pocitom, že som snáď nesmrteľný, veriac, že dostanem sa až na piedestál. ​Mámivý pocit, eufória bez tiaže, farebné dni a bez rozmyslu [...]

Let bez padáku

08.07.2026

V čase, keď som zlomil palicu nad tým, že zas rozhorí sa oheň v krbe lásky, že by kdesi objaviť som mal tú samicu, čo by mi zas ukázala, aký vie byť život krásny. ​Nebeské sily konečne vypočuli moje priania, všedné dni nabrali ten správny „drive“, bola si živá, prišla len tak znenazdania, a ja som zase cítil, že žiť oplatí sa tento „life“. ​Krásu dní [...]

Záplata na obité srdce

07.07.2026

Osamelý jazdec na pustom brehu, čo hľadá slnka lúče na druhej strane, stráda a zároveň dúfa v takú nehu, zázrak, čo naplní mu prázdne dlane. ​Ploskáčom do vody hádže žabky, verí, že vyruší rybku zlatú, a sníme z jeho očí klapky, na srdce obité našije záplatu. ​Najlepší na sklamania vrásky, nech pohne horami, zmení jeho svety, aby hovoril najkrajším [...]