Budú si myslieť, že si rozum stratil,
keď opustíš svoj známy, bezpečný tieň.
Na svätý vrch si bázňou cestu platil,
ťažký kríž nesieš v tichu do ozvien.
Na strmom zráze koberca ti nieto,
výstup je ťažký ako samo bytie.
Na zrnkách ruženca zas hľadáš svetlo,
odvahu v sebe opäť nájsť chceš v žitie.
Z davu sa šepot čistých myslí tratí,
od skál i kríža nebeský hlas znie.
A dotyk z neba bolesť na prach zmláti,
k Božej sa náruči tvoj život hne.
Až v hĺbke ticha nová viera vzpláti,
nádej ti píše slovo dôvera.
Tvoj nový príbeh starý smútok skráti
a zabudneš, čo bolelo ťa včera.
Celá debata | RSS tejto debaty