Keď príde láska, cítiš v srdci anjelský spev,
tam kde tma bola zrazu ohník horí.
Keď príde láska v prázdnote hneď rozplynie sa hnev,
začína sa úplne, ale úplne iná story.
Keď príde láska duša nadobudne krídla,
lúkou vietor rozfúka bublinky dúhové,
s úsmevom vytvorené z ovocného mydla,
na oči zásadnú si okuliare ružové.
Nenechaj umrieť sny, ktorými sa myseľ nasýtila,
o tom nech zajtra príde krajšie ráno,
neutop nádej v kaluži slzí milostivá,
samote nie, a láske venuje svoje áno.
Keď zdalo sa, že plameň lásky dohorel, zjavila sa divožienka s fakľou, zrazu aj fádny pohľad na obzore, bol krajší ako kytica s tou mašľou. Príbeh sa začal tak nevšedne veľmi, ja som chcel ísť, hoci nevedel som kam, s pocitom, že som snáď nesmrteľný, veriac, že dostanem sa až na piedestál. Mámivý pocit, eufória bez tiaže, farebné dni a bez rozmyslu [...]
V čase, keď som zlomil palicu nad tým, že zas rozhorí sa oheň v krbe lásky, že by kdesi objaviť som mal tú samicu, čo by mi zas ukázala, aký vie byť život krásny. Nebeské sily konečne vypočuli moje priania, všedné dni nabrali ten správny „drive“, bola si živá, prišla len tak znenazdania, a ja som zase cítil, že žiť oplatí sa tento „life“. Krásu dní [...]
Osamelý jazdec na pustom brehu, čo hľadá slnka lúče na druhej strane, stráda a zároveň dúfa v takú nehu, zázrak, čo naplní mu prázdne dlane. Ploskáčom do vody hádže žabky, verí, že vyruší rybku zlatú, a sníme z jeho očí klapky, na srdce obité našije záplatu. Najlepší na sklamania vrásky, nech pohne horami, zmení jeho svety, aby hovoril najkrajším [...]
Celá debata | RSS tejto debaty