Verše všedného života

Raz rozmýšľal som či to nie je zločin,
že od Boha som dostal darom modré oči.
Raz vyčítal som informácie tajné,
že mať také oči je veľký dar,
sú zázračné a nie obyčajné,
dokážu rozosmiať smutnú tvár.

Oči pre ľudí, za ktoré nemusím sa hanbiť,
oči pre ľudí, čo slovom v duši vedia stavať hradby,
oči pre ľudí, čo s vtákmi môžu hvízdať,
oči pre ľudí, čo učia lietať a naučia ako pristáť,
oči pre ľudí, čo nosia nádej, plodia odvahu,
oči pre ľudí, čo s tými darebákmi vytrú podlahu.

Tie oči, čo dokážu viac jak tamagoči,
tie čo z očí druhých vedia čítať,
zistia všetko, preto nemusia sa pýtať,
vedia podať ruku a tiež streliť facku,
vedia ublížiť a tiež darovať lásku.
Oči zázračné…