Verše všedného života

Na posteľ sadám a niekedy hľadám,
človeka čo mohol by mať prirovnanie,
človeka čo rozhodne sa kamarátskym byť aj dobrovoľne,
neberie to ako zamestnanie.

Bádam, hľadám neviem vypátrať to správne meno,
kto bol lepší, kto múdrejší,
kto prekvapil ma nejak nečakane zmenou.

Keď sa len tak ľahostajne na bok otočím,
spať mi bráni myšlienka na takú osobu,
ktorej nezľaknem sa hocikedy pozrieť do očí,
ktorá neprestane kráčať so mnou až do hrobu.

Veľa múdrych mysliteľov vyčítalo múdre veci z hviezd,
že vraj lásku s kamarátstvom nemal by si človek pliesť.
A tak naučil som sa, že lásku k láske, kamarátom, bratom a tej k rodine,
rozdelím si až to nie je všetko v jednej rovine.

Ľúbim toľko koľko cítim, že je správne,
nevravím, že robím dobre,
ale povedz: Kto vie robiť všetko správne?
Nikto!
Rozmýšľanie márne.