Kávička so svedomím

Oči znova uzreli nový deň,
bezbranne stojíš proti celému svetu,
dušu zahalil podivný tieň,
blúdi medzi myšlienkami,
čo nemajú ani hlavu, ani pätu.

Deň za dňom uteká, tak šialene čas letí,
ticho a clivota vystriedali smiech malých detí,
ťažko nájsť niekoho, kto porozumie ti,
aj preto sa v trinástej komnate stále svieti.

Nestačí sviečka, čo nosí svetlo tam kde chýba,
možno by niekto mohol prerušiť ten monológ čo trvá,
čas alebo osud predomnou tú osobu skrýva,
jak pekný letný deň, keď ráno zahalila mlha.

Tvoju tvár nepoznám, no viem, že niekde si,
uzrieť ťa bráni mi možno vlastné ego,
to zatiahlo žalúzie, zastrelo závesy,
a ja keď nevidím, neviem stavať toto lego.

Dva motýle

08.07.2026

Keď zdalo sa, že plameň lásky dohorel, zjavila sa divožienka s fakľou, zrazu aj fádny pohľad na obzore, bol krajší ako kytica s tou mašľou. ​Príbeh sa začal tak nevšedne veľmi, ja som chcel ísť, hoci nevedel som kam, s pocitom, že som snáď nesmrteľný, veriac, že dostanem sa až na piedestál. ​Mámivý pocit, eufória bez tiaže, farebné dni a bez rozmyslu [...]

Let bez padáku

08.07.2026

V čase, keď som zlomil palicu nad tým, že zas rozhorí sa oheň v krbe lásky, že by kdesi objaviť som mal tú samicu, čo by mi zas ukázala, aký vie byť život krásny. ​Nebeské sily konečne vypočuli moje priania, všedné dni nabrali ten správny „drive“, bola si živá, prišla len tak znenazdania, a ja som zase cítil, že žiť oplatí sa tento „life“. ​Krásu dní [...]

Záplata na obité srdce

07.07.2026

Osamelý jazdec na pustom brehu, čo hľadá slnka lúče na druhej strane, stráda a zároveň dúfa v takú nehu, zázrak, čo naplní mu prázdne dlane. ​Ploskáčom do vody hádže žabky, verí, že vyruší rybku zlatú, a sníme z jeho očí klapky, na srdce obité našije záplatu. ​Najlepší na sklamania vrásky, nech pohne horami, zmení jeho svety, aby hovoril najkrajším [...]