Deň začal potme, ľahké vločky pohladili zem,
nechce sa mi, no práca vraj šľachtí žijúcich,
presun som zvládol s ťažkosťami, predsa len ,
dumám čo bude ďalej, tíško kávu pijúci.
Rozhovor nenaplnil prázdno tohto rána,
zašiel som späť do svojho úkrytu,
duša sa mysle po chvíli zádumčivej opýtala:
´´Hudba je to, kvôli čomu slimák-TY opustíš ulitu?
Ani obed nie je to, čo priniesť malo zmeny,
aj keď s plným bruchom vidím život jasnejší,
oči aj tak z vnútra vidia všetko v tieni:
´´Nájde duša moja to, čo piatok spraví krásnejší?
Cestou naspäť domov, do oázy pokoja,
najkrajší to pre mňa pocit pozemský,
slnko vyšlo spoza mrakov, pozrelo sa na mňa,
a dostal som ten najkrajší pohľad, úsmev nebeský.
Celá debata | RSS tejto debaty