Verše všedného života

Zavše sa prihodí, že osud spraví v srdci dieru,
nekrváca, padajú z neho iba slzy,
v žiali sa rozplynie chuť na večeru,
Je koniec blízko? Neni ještě brzy?

Vyhnúť sa prehre je zdanlivo nie možné,
vzniknutá emócia ťa strašne mučí,
vstať a vykročiť statočne je tak náročné,
v tú ranu ťa život najviac učí.

Pádom si rozbil sa na malé kúsky,
aby si naplnil však svoju rolu,
chodníkom, ktorý je tak neúmerne úzky,
choď zložiť kúsky seba v celok, znovu.

Usmej sa teda aj keď spievať nemáš chuť,
ak treba, pusti slzy nech sa idú vyvetrať,
nech za to stojí všetko, čo chceš dosiahnuť,
aby zážitkami boli, nie len slová povedané do vetra.