Verše všedného života

Vieš kedy?

Vtedy, keď sa brána pokušenia otvorí,

vtedy, keď si iba chladným telom bez duše.

Náhle krutá žena tvoje ticho osloví,

na tvoj Mars zavíta lákavý kus Venuše.

​V tvojom mori, ktoré nikde nemá brehu,

fauna s flórou nájdu teplé útočisko.

Precitneš a vnímaš reklamu na nehu,

keď plamienok lásky zahorí tak blízko.

​I keď zdanie klame a tvoj pocit váha,

dych mora ti vnukne recept na lietanie.

So slnkom v duši nová viera sťa vlaha,

veríš na zázraky a na ich privolanie.

​Aj keď ťa ten kalich stále mocne láka,

aj to nemožné sa zrazu možným stane.

Pravá láska nepáli, tá iba čaká,

sladká jak med, čo lieči rany dlane,

hriať ťa bude jemne, kým nové ráno nenastane.