V očiach sa nádej pomaly stráca,
na tvoju tvár je smutný pohľad,
srdce chce od žiaľu vykrvácať,
nechceš tak veľa,
len silno a úprimne objať.
Čas letí tak ukrutne rýchlo,
v spomienkach boríš sa,
čo s tebou ďalej bude?
Sklamanie prudko a presne ťa pichlo?
Srdce tak hlasno búši ako by chcelo vyskočiť z hrude.
Kto teraz postaví ten most nad priepasťou?
Kto nakreslí krajší nový deň?
Kto ošetrí trpké rany hojivou masťou?
Kto prežiari to krehké miesto, na ktoré teraz padá tieň.
Kto vytiahne premočené trosky z mláky?
Kto príde tam kde nikto nechodí?
Kto zahrá na správnu strunu, rozozneje sláky?
Uver, že raz možno, až zázrak sa prihodí.
Celá debata | RSS tejto debaty