Verše všedného života

Máj je bližšie ako blízko,

pod čerešňou, v kvete jarnom,

so špekačkou, pred ohnisko,

schádzajú sa zaľúbenci v kroku párnom.

​Afekt v hlase, v lásky čase,

ligocú sa darované náušnice,

bozky pod kvitnúcim stromom v jase,

hádžu veru mince: rub alebo líce.

​Práve v noci keď tma bledne,

svrčky ladia svoje inštrumenty,

zver si zdobí kožúšteky, nie tak všedne,

čo sa chystá? Niečo veľké! Do skladačky

zapadajú aj posledné komponenty.

​Posadená v svetle luny hľadí Amantovu tvár,

spájajú sa vášňou, telá láskou naplnené,

nesú svoje city hviezdam na oltár,

jedinečný dôraz, dôkaz náklonnosti muža k žene.