Často sa stáva, keď endorfín skáče,
v srdiečku usadí sa tepla zásoba,
a potom, keď príde bôľ, sklamane plače,
na tisíc kúskov si, jak zo skla nádoba.
Zrazu posledné, čo potrebuješ, je sa mučiť,
keď strach, čo kvári, nepustí ťa vpred,
vtedy sa život snaží ťa naučiť,
že nebude všetko sladké ako med.
A tak si odpusť, aby zvíťazila nádej,
čo tvrdí, že tvoja cesta ešte pokračuje,
popadni batoh príležitostí a kráčaj ďalej,
veď každý pád je motivácia, čo ťa vybičuje.
Skutočne mám brať ohľady, keď priestorom sa rozliehajú tvoje oči? Ponúknu predsa rôznorodé pohľady, nevšimnúť si ich, bol by asi zločin. Oči poď sa so mnou v búrke báť, oči poď počúvať tlkot môjho srdca, oči neviem, možno, asi, snáď, tie oči nezbedného maličkého krpca. Oči urobme si len tak pekné „dnes“, oči so slzou raz sa musia [...]
Schulená do guľky, tak divná obyčaj, v prírode potulky, zvraštená obličaj, sladučké bobuľky, s citrónom PIGI čaj. V kabátku z púpavy, aj keď je rosa, líhaš si do trávy, celkom bosá. Na noc mať mesiac celkom na dosah, pre slnko, pre humor nejaká glosa, na nos ťa poštípe zblúdená osa, čo sa sem priplietla jak tupá kosa. Pri stole za sviečky, spoza stola [...]
Keď hlava pridlho a často váha, aj duša stráca pevnú pôdu pod nohami. Zrazu sa cíti nekomfortne nahá, zostalo „neviem“ medzi túžbami a nami. Ako to spraviť, nech sa srdce nezlomí? A aký recept platí na nové zajtrajšky? Každý má patent na život a svedomie, kým ty si žmýkaný a hodený do sračky. Okolie zmizlo, keď si siahol na dno síl, už nikto [...]
Celá debata | RSS tejto debaty