Ak by si chcela k nohám zniesť nebeskú krásu,
tak radšej nechci, ver mi, rýchlo ujsť z tých ciest.
Ako štyri kolesá vrátiť pohár času,
keď tréma s chvením vie nás do neznáma viesť.
Do čaše bez dna skryť čas nikto nedokáže,
si blázon, čo ako tieň po ulici kráča.
Keď z nemého úžasu dej sa znova zviaže,
nový obsah v poplachu staré stopy máča.
Nad zmareným pokusom nestavaj svoj nový plán,
nezačínaj zo zvyku utápať sa v tichu.
Pusť tú zvláštnu emóciu, veď je to len klam,
zbytočne len paniku vdychuješ do dychu.
Pozri sa na tú pravdu, čo je vo víne skrytá,
aby po chmúrnom ráne prišiel iný deň.
Uveriť len v to, čo sa ako nádej pýta,
veď momenty vie divne zamotať sám tieň.
Celá debata | RSS tejto debaty