Vločka za vločkou zahaľuje unavenú jeseň,
pán s bielou bradou nasadol na svoj koč,
úsmev a radosť vystrieda stresy a tieseň,
darčeky deťom rozdá len tak pre radosť.
Miki náš nezabudni na svoj plášť,
vonku aj prvý sneh napadol,
na hlavu si červeno-bielu čiapku dáš,
aby si po ceste nebom neprechladol.
V noci keď sa všade ticho rozlieha,
pristaví sa pred dverami tichá návšteva,
do čižmičky pre detičky vloží sladký balíček,
pre dospelých troška tepla do duše.
Ranné prebúdzanie pre každého inším čarom,
svätý Miki nezabudol ani tento krát,
všetkých obdarovať nejakým darom,
aj tých čo nie, aj tých ktorých má rad.
Aj my by sme si z toho mohli príklad brať,
aspoň na tých milovaných prestať zabúdať.
Celá debata | RSS tejto debaty