Ak sa lásky tej čo sa ti doma núka máli,
strádaš sama v meste plnom panelákov.
Ostať sama, a či hľadať nápadníka v diali,
zažiť niečo iné ako sklamania od darebákov?
Rozprestrela krídla a vybrala sa do neznáma,
hľadať teplú náruč a hrejivé dotyky,
na chvíľu zabúda, že je mama,
čas v srdci stopy nechá
a na duši všelijaké pocity.
V zbalených kufroch nesie nádej za hranice,
telefón odpovedá pravidelné „halali“,
na stanici ostali prázdne koľajnice,
neostáva iné východisko, len aby sme čakali.
Na pani nabalenú cudzokrajnou náladou,
čo nečakane vystúpi z vlaku,
rozžiarenú tvár plnú zážitkov a nápadov,
čo zažila a vymyslela tam za „veľkú mláku“.
Zrazu bys ukrojil jej aj kus neba,
daroval spevy, čo sa niesli z korún stromov,
za veľký úsmev a bochník chleba,
čo pripomína jedinečnú náruč mamy, domov.
Celá debata | RSS tejto debaty