Preč

, Prečítané 1 167x, , Poézia

Niekedy má človek veľkú smolu,
príde vtedy, keď to vôbec netreba,
práve keď chcel kráčať s niekym spolu,
na piedestál k hviezdam do neba.

Myšlienkové pochody sú nad priepasťou,
nádej je na sklonku života,
potrieť rany môžeš azda času masťou,
keď ostane v duši prázdno, samota.

Domček z kariet ktosi podpálil,
zahasia ho iba slzy sklamania,
popol z kariet odvial vietor do diali,
stratilo sa privilégium lietania.

Často samotou bezcieľne blúdim,
a hľadám lúče, ktoré budili ma,
chvíle keď som sa k nej túlil
vystriedal len pocit chladu, zima.

»
«
Ďalšie články od tohto blogera

Na svätý vrch

01.09.2026

Budú si myslieť, že si rozum stratil, keď opustíš svoj známy, bezpečný tieň. Na svätý vrch si bázňou cestu platil, ťažký kríž nesieš v tichu do ozvien. ​Na strmom zráze koberca ti nieto, výstup je ťažký ako samo bytie. Na zrnkách ruženca zas hľadáš svetlo, odvahu v sebe opäť nájsť chceš v žitie. ​Z davu sa šepot čistých myslí tratí, od [...]

Ideálna

20.08.2026

​V časoch adolescentných pre naše spoločenstvo, keď som hľadal vzor pre svoje kroky. ​Futbal sa stal tým prvým náboženstvom, na najbližšie strávené roky! ​A tak sa stalo na pár dní, že kríž na pleciach nebol taký ťažký, hravo si takto plniť sny – na vlne troška inej lásky. ​Keď prišiel na rad čas povinností, trebalo hľadať si iného Supermana. Vo [...]

Letné pokušenie

07.08.2026

Deň plný horúčav, čo trvá do noci, na stoly vytiahli ozdobné obrusy, spravím dnes čokoľvek, niet inej pomoci, vábia ma z terasy kuchárov pokusy. Ak opomeniem ten pot a tie náreky, ku syru gréckemu chce každý kus chleba, popíjam prosecco vyliate do rieky, aj napriek všetkému by som tu chcel teba. Šnorchlovať precízne, ale nie v mori, odchýliť zvnútra okno aj vrátka, keď [...]