To musím zvládnuť sám, kričí na mňa Karel Gott z rádia a ja som sa tomu znova po niekoľký krát snažil porozumieť. On to spieva s takou ľahkosťou a ono to pri tom vôbec nie je sranda. Niekedy keď si neviem dať rady si spomeniem na tú ladnosť a pokoj, s ktorým to spieva a chcel by som tú harmóniu preniesť do mojej hlavy.
Samozrejme čo by to bol život smrteľníka zač, keby nemal tú správnu obtiažnosť, ktorá nám množstvo toho, čo ešte nepoznáme ukazuje prostredníctvom prekážok. Sme takí slabí, a to len preto že silu, ktorú sme dostali nevieme používať. Pesimisticky a zbabelo utekáme od toho čo by nám mohlo zahatať cestu pri stúpaní na vrchol. Často až pády, ktoré nám nedovolia hneď pokračovať, nás prinútia zastaviť a zamyslieť sa.
Zmáčaná tvár potom a slzami a obité kolená. Zvládnem sa postaviť? Skúšam to a ono to nejde, potrebujem pomoc, no zrazu okolo mňa nikoho nevidím. Nechcem tu zahynúť, ale neoslovím len tak hocikoho. Nik známy však okolo neprešiel už asi hodinu a moje chabé pokusy vstať a znova ísť stroskotali. Byť hrdý a čakať, že sa niekto objaví, alebo predsa len osloviť hociktorého pocestného.
Hovorí sa, že najlepšie rany ti zasadí život, a to bez opýtania prudko a presne. Tak sa aj stalo. Keby šiel okolo Karel Gott hneď by som ho zastavil a opýtal sa ako to myslel, a samozrejme ho požiadal o pomoc, pretože sám vstať nevládzem. Keby bolo keby, tak by som už dávno kráčal ďalej a nerozmýšľal by som nad tým ako znova vstať.
Niekedy sa veci zdajú byť také jednoduché, my hľadáme napriek tomu, že môžeme prijímať a zároveň dávať. Áno je pekné cítiť silu vedieť sa postaviť a znova ísť, lenže to nie je tak jednoduché spraviť keď sme na dne. K úspechu patrí nadhľad a úsmev, ktoré keď použijeme ľahšie sa dýcha. Ale čo keď sme pesimisti a jediné čo máme sú slzy? Vtedy to nik nezvládne sám a ocení tu ruku, ktorá sa k nemu natiahne a chce pomôcť.
Je tak dôležité neostať sám. Ono sa to možno nezdá, ale mení to charakter a osobnosť človeka, a to nie vždy k dobrému. Svet je zlý, a človek sa často krát sklame. Ťažko hľadá znova dôveru u ľudí, ktorí ju uňho stratili, no to neznamená, že už v živote nemôže dôverovať nikomu. Na svete je toľko ľudí čo by ti tú ruku podali bez váhania a úsmevom. Nestrácaj nádej, že tí dobrí už vymreli. Ponúkaj dobro a bude ti vrátené.
Často krát nám pesimizmus vytvorí v živote tie prekážky, ktoré nám vzďaľujú naše ciele. Mali by sme si uvedomiť, že nie všetko musíme zvládať sami ako spieva Karel. S niektorými vecami nám môžu pomôcť naši blízki a my by sme sa tomu nemali brániť. Neuberajme si možnosť dojsť do cieľa s pomocou. Ak dosiahneme jeden cieľ skôr, môžeme sa predsa sústrediť na ďalší.
Niekedy to troška trvá kým si to človek všetko uvedomí. Veď všetko je predsa o ľuďoch a s ľuďmi. Niektorí prídu iní odídu a zase dookola. Niečo sa končí, niečo sa začína a to ostatné trvá. Vytvoríš spomienky a tie sa zapíšu do tvojej knihy života. Ver, že so všetkými kráčať nemôžeš, veď to by predsa ani nešlo, ale môžeš si vybrať s kým áno a s kým nie. Sám teda určite nie, mohol by si prísť o veľa.
Celá debata | RSS tejto debaty