Keby bol ten život jednoduchý a bezstarostný.Nieje a to je na ňom kúzelne, že každý náš krok ma svoju pointu víťazstva a prehry, slzy radosti a tiež šťastia veľká kniha života, do ktorej Boh píše perom osudu to čo nás v živote stretá, to dobre aj to zle, no proste všetko.
To je život …čítať z knihy pravdy a skutočnosti môže človek tak že to čo je v nej vpísané pochopí na vlastnej koži tým, že to prežije.
Vždy nám v tých našich školách vštepovali múdrosť literatúry rôzne kultúry a dejiny našich predkov, ktorí dosahovali výsledky bez mobilov a internetu bez laserových zbrani a výdobytkov techniky.
Na križovatke osudu kde prichádza každý zo smrteľníkov na posledný súd zisťuje, že to, čo človek v svojej podstate nedokáže, nezvali na techniku a vymoženosti, ale na obyčajný ľudský rozum, respektíve to,že ho nevie využívať správne.
Túto technológiu vymyslel sám Boh a nik ho v tom nikdy nepredbehol, pretože to všetko čo človek vymyslel na uľahčenie si života a znásobenie voľného času nosí v svojej hlave.
Mozog, centrum možností, situácii, myšlienok, nápadov, rád aj právd a mnoho múdrosti a stratégii. Škoda, že nám niekedy chýba kúsok dôvtipu a zamyslenia sa nad tým, či ho používame správne.
Tiež či to s tým rozmýšľaním niekedy možno až nepreháňame. Človek sa sklame, začne sa podceňovať a zbytočne si domýšľať skutočnosti a problém je na svete. Každý jeden z nás dostane toľko samozrejmých darov, že si to koľko krát ani neuvedomí. Sme odhodlaní brať čo sa nám ponúka, ale keď máme dávať málo kto je taký presvedčený, že by chcel spraviť dobrý skutok. Napriek tomu sa každý cíti ukrivdený, a plače, že má málo.
Ak by sa niekto cítil chudobný, tak by mal vedieť, že množstvo pokladov nosí priamo vo svojom vnútri len ich treba prestať prehliadať, mal by si ich začať vážiť a vedieť ich dokonale používať.
Celá debata | RSS tejto debaty