Blúdim mestom kde nie som doma,
neustále strádajúc ozajstný domov,
urputne každý deň znova a znova,
často krát závidiac susedovi spoza stromov.
Úsmev od ucha k uchu,
neprchavé teplo v náruči,
vždy niekto kto ti dá pomocnú ruku,
to aj zlého dobrým mravom naučí.
Nájdeš tisíc prirovnaní, možno je to karma,
ak nie si s tým vyrovnaný, zastihne ťa trauma,
ver však, že cit, čo ti dajú milovaní, je úplne zdarma,
vytvorí sa vôkol teba správna energia, aura.
Ak ti niekto láskou naplní tvoj kalich,
prestane ti srdce žiaľom praskať,
nový význam dostane každý tvoj nádych,
dosiahneš svoj vytúžený kúsok šťastia, láska.
Celá debata | RSS tejto debaty