Oči znova uzreli nový deň,
bezbranne stojíš proti celému svetu,
dušu zahalil podivný tieň,
blúdi medzi myšlienkami,
čo nemajú ani hlavu, ani pätu.
Deň za dňom uteká, tak šialene čas letí,
ticho a clivota vystriedali smiech malých detí,
ťažko nájsť niekoho, kto porozumie ti,
aj preto sa v trinástej komnate stále svieti.
Nestačí sviečka, čo nosí svetlo tam kde chýba,
možno by niekto mohol prerušiť ten monológ čo trvá,
čas alebo osud predomnou tú osobu skrýva,
jak pekný letný deň, keď ráno zahalila mlha.
Tvoju tvár nepoznám, no viem, že niekde si,
uzrieť ťa bráni mi možno vlastné ego,
to zatiahlo žalúzie, zastrelo závesy,
a ja keď nevidím, neviem stavať toto lego.
Celá debata | RSS tejto debaty