Na stole sviečky a slávnostná večera,
zo srdca do srdca naliať pohár vína,
nie je to tak dávno čo ťahal si káčera,
a hľa-tu zhorel plameň, ktorý nezhasína.
Kto je tá záhadná v bordovom závoji,
a nevie z teba spustiť pohľad ?
Odvaha jej nechýba, riskovať sa nebojí,
v splnenom želaní si našiel svoj poklad.
Čo dva tucty zmien, koho to vinou?
Vábi tá melódia vášnivých slákov,
kŕmiš sa zo stola márnotratných synov,
v pochybnom zákutí plnom darebákov.
Na takýchto krídlach dosiahnuť na nebo,
ochutnať, vyskúšať, podľahnúť, snáď,
byť kde si nebol a nebyť sám sebou,
na ovocie sváru ťa zláka had.
Z náručia narcisa, čo pomáha ti stavať lego,
dostať sa ťažšie je jak z bludiska,
v pochybných bulvároch hladkať ego,
strácajúc hrdosť v slepých uličkách.
Celá debata | RSS tejto debaty