Netuším, či sa to vráti – ten tichý hlas,
čo v hĺbke duše znova ma volá,
keď tmu prežiari nebeský jas
a zmĺknu všetky zbytočné slová.
Bdieť v tichu noci a čakať zázrak,
hoc zdá sa, že čakanie je márne,
kým v srdci neblikne vplyvný náznak,
čo cestu ukáže – čo je správne.
A tak prikladám k ľavej dlani tú pravú,
v pokornom geste sa začínam modliť,
nech v nádeji unesiem ťažkú hlavu,
keď neviem, kam ďalej a čo treba robiť.
Keď pocit mám, že svet na mňa mieri nože,
v úzkosti nechcem sám uprostred ostať.
Pusti mi svetlo a podaj ruku, Bože,
nech všetko, čo príde, dokážem ustáť.
Celá debata | RSS tejto debaty